Stala som sa sviňou, a to len preto, že moja kolegyňa niekoho požiadala o dodržanie domového poriadku. Vina padla nielen na mňa, ale rovno na celý národ. Niet u nás žiadnej civilizácie. Odteraz nás rusi v Izraeli budú mať radi ešte o niečo menej. Ani neviem, akú absurditu sme si to od nich vôbec dovolili žiadať, aby odišli z izby načas. Oficiálny text uvedený v domovom poriadku hovorí toto : "Klient, ktorý končí stravu obedom, je povinný uvoľniť izbu do 13:00 hodiny, v opačnom prípade mu bude do účtu zarátaná aj nasledujúca noc."
Tento incident však nebol jedinou nepríjemnosťou včerajšieho dňa. Už predtým som si vypočula inú osobu, ktorá na mňa kričala, pretože jej izba (ako na potvoru presne tá, v ktorej bývali už spomínaní izraelčania) nebola voľná.Nuž, naplnilo sa pravidlo, že čím skôr prídeš, tým dlhšie čakáš. Ďalší predpis totiž hovorí, že klient prichádzajúci cez poisťovňu má po 11:00 nárok byť ubytovaný. Ja viem, že táto formulka sa dá vysvetliť jednoducho tak, že aj o 14:00 je po 11tej. Panička prišla už o pol deviatej a tak miera podráždenosti u nej rástla geometrickým radom každou minútou smerujúcou k 11tej hodine. Ale my sme vedeli, že toto nebude definitívny čas jej čakania a preto sme jej ponúki inú izbu, na ktorej môže čakať v súkromí a pokoji, pri TV alebo rádiu. V pravidelných medzičasoch sa vracala na recepcie s neustále rastúcimi nervami. Hoci dokola dostala rovnaké info, že klienti izbu uvoľnia až okolo jednej. Vtedy sme ešte nevedeli, že si rusi trucnú, nadajú nám do svíň a odmietnu sa vysťahovať. Slovne. A napokon s gráciou uhladených občanov civilizovaného sveta tresknú kľúče rovno predo mnou o pult takým štýlom, že opadla hrdza ešte aj na potrubí u susedov.A tak sa spŕška jedovatých slov na mňa vyvalila dvakrát v plnej a po častiach vlastne priebežne od cca desiatej až do jednej.
Poďme teraz hľadať vinníka. Systém fungovania hotela je nastavený už roky, s tým nepohneme. Ale asi to nie je tak úplne chyba systému. Minimálne jedna várka nadávok by sa mi ušla tak, či tak. Áno, je od veci, že jednému klientovi sa dostane informácia, že bude ubytovaní po 11tej, a druhému povieme, že na tej istej izbe má nárok byť do 13tej. Ale to, že jeden klient dorazí 8:30 a druhý chce odísť až o 14tej, to už nie je môj problém. Ono totiž tie dve hodiny, ktoré tam na papieri reálne sú, nikdy nie sú problém. Dá sa ísť k lekárovi, na obed a čas prejde. Druhá možnosť, kde by sa tomu dalo predísť, je systém robenia rezervácií. Tu už by sa možno dalo niečo poriešiť, ale nie priveľa. Jeden nikdy nevie, kedy narazí ne blbca, ktorý bude robiť problémy a nebude chcieť uvoľniť izbu v riadnom čase. Sledovanie, akí hostia sa striedajú na izbách je vzhľadom k množstvu hostí a množstvu práce prakticky nereálne. Čas odchodu klienta sa vopred nevie. Čas príchodu toho, s ktorým sa strieda taktiež nie. Nebudem teda viniť kolegyne ani kolegov. Povedzme si otvorene. Vinníkom je len ľudská blbosť, problém vyjsť si navzájom v ústrety, prípadne počkať pol hodinu v pokoji inej izby pridelenej dočasne. Jednoducho neochota urobiť krok smerom k tomu druhému. Je smutné, že argumentom, prečo je to celé katastrofa a Kocúrkovo a že my slováci sme proste svine, ktoré majú na všetko svinský systém boli len prachy. Každý mal plné ústa toho, že "Veď ja si tu platím!".
Áno, vážení klienti, my vieme. Platíte si. Všetci. Aj tí, čo na mňa kričali ako prví, aj tí, čo na mňa kričali ako druhí. A napriek tomu mi v tom okamihu vaše peniaze neboli na nič. Nebolo pre mňa podstatné, kto z vás zaplatil viac. Každému som to vysvetlila s rovnakou trpezlivosťou, poukázala som na pravidlá. To, že vy, ktorí si tu platíte nie ste ochotní rešpektovať ani pravidlá a dokonca ani jeden druhého, je mi ľúto. Ale to žiadne peniaze nevyriešia. Ani zmena systému to nevyrieši. Ani to, že sme si zvykli, že kto má viac, má výhody.
Neponúkam riešenia, pretože asi nie sú v mojej moci. Keď na mňa kričali, bola som ticho. Len konštatujem, že ľudská arogancia niekedy pokazí človeku deň. Na chvíľu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára