Moja obľúbená - skoro káva - mi rozvoniava z - nie mojej - šálky. Nevadí. Veľa vecí v živote je takých - skoro- vecí. Prežívame "skoro" priateľstvá (to sú tí ľudia, ktorí nám v skutočnosti vcelku dvíhajú adrenalín, ale pri stretnutí ich objímame, akoby sme pukli od radosti, keby nie ..), jeme "skoro" polievky (najmä tie slíže s korením zaliate vodou .. mňam :)), pijeme "skoro" džúsy (voda + koncentrát?), jeme "skoro" jogurty (jogurt bez tuku???), kŕmime sa sójovým "skoro" mäsom, prípadne párkami značky "ani náhodou mäso" ... a tak ďalej.
Som dieťaťom tejto doby, a preto mi z požičanej šálky vonia moja "skoro" káva. Chutí dobre. Tú skoro polievku jedávam. Občas skrátka na ňu mám chuť. Aj ten skoro džús si občas dám. Ale aspoň viem, že je to len "skoro".
Premýšľam však, že je mnoho oblastí v mojom živote, kde by sa mi vôbec, ale vôbec nepáčilo žiť tieto "skoro" reality. Vo vzťahoch k ľuďom, vo vzťahu k Bohu, v láske, v priateľstve, v službe. Žiadne polotovary a rýchlokvasné veci zabalené v peknom obale. Tak ako je väčšina z nich rýchlokvasných, sú aj rýchlohnilné. Ani nevieš ako, a rozpadnú sa v ruke na niečo, čo nepríjemne páchne. Fuj.
Všetko dobré a dokonalé dáva Pán! Ak hľadáš pravé, trvalé, skutočné veci, nenájdeš ich mimo Ježiša. Rozhoduješ ty. Môžeš ihlu stratenú v dome hľadať pred ním len preto, že je tam viac svetla. Alebo si môžeš svetlo priniesť tam, kde si stratil. Right?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára