Čo hlava, to príbeh. Teda, pôvodne som si myslela, že ich bude len osem, že by sme trochu Mizérii spravili napriek, akože sa na ňu zasa neušlo, ale keďže tá minulá časť na nás ešte len dýchla kúskom nádeje, píšeme ďalej. Na konci uvidíte, či je to naozaj koniec. Prípadne v nejakej ďalšej časti.
Minule sme s Mechtildou prešli nevídaným zubárskym utrpením. Sme v cviku, ide trpieť aj dnes. Na druhý deň ráno, potom, ako z Fera mimovoľne nahlas vypadla myšlienka o jeho úžase, zobudila sa Mechtilda vo veľmi zlej kondícii. Otvorila oči, padlo prvé kýchnutie. A potom druhé a tretie. A samozrejme, týmto počtom sa to nekončí. Ranná hygiena prebehla tradične, tréningom vymakaná rýchlosť však nedosahovala svoje zvyčajné maximá. Treštenie v hlavách, pocit závrate a dusivý nepríjemný kašeľ sa ozýval kúpeľnou od skorých ranných hodín. Mechtilda si naivne myslela, že to snáď nejako rozchodí. Keď zistila, že sopeľ tečie deviatim hlavám, jej dve ruky sa ocitli v riadnej naháňačke. Kým si dala kvapky od kašľu, minula troje. Uvarila 10 litrov lipového čaju, nakrájala šesť cibúľ, posypala práškovým cukrom na sirup a sadla si. Chvíľa úľavy. Ale kolotoč sa rozbehol opäť. Kašeľ, smrkanie, kýchanie. Ešte týždeň-dva a bol by z toho vcelku slušný orchester. Spektrum zvukov široké, rytmická stránka je vždy celkom išla ... tak si aspoň s Eminemom trošku kašlozarapovala a s Brianom Adamsom zachraplákovala.
Vybrala sa k doktorke, nič iné jej neostávalo. Keď vošla do čakárne, bolo tam veľa ľudí, veľa kašľajúcich a smrkajúcich hláv. Mechtilda samozrejme pozdvihla úroveň. Tí, čo prišli po nej mali oprávnenú obavu, že sa ani nedostanú na rad. Veď kým lekárka prezrie všetky jej hrdlá... Ešte že priedušky a pľúca má len po jednom páre.
Museli s doktorkou vyriešiť dilemu dávkovania liekov, zhodli sa, že na jednu pečeň aj tak dosť. A tak ostala Mechtilda prvý krát v živote PN. Mala sedieť a ležať doma, liečiť sa a oddychovať. Po asi polhodine začala byť Mechtilda otrávená z Mizériinho vyplakávania a Fúria zúrivá z toho, že jej je tak na prd. Ostatným dunelo v hlavách a boli rady, že sú rady. Zazvonil zvoniec. A rozprávky je koniec. Mohlo by byť, ale nie je. To len zazvonil ... Feroooo!
Mechtilda pozbierala zvyšky síl, otvorila dvere a neveriacky pozerala na prišelca. S kyticou deviatich ruží don Chuan František stál tam v plnej nádhere. Ustúpila o krok späť, hlava sa jej zatočila, ťažko povedať či vplyvom liekov alebo romantickým omámením, a už už sa mu rútila do náručia. To by bolo pristátie ako z ordinácie v RUŽOVEJ záhrade. Zachytila sa našťastie zárubne a pozvala ho dnu. Z ničoho nič Fero spustil.
Mechtilda, Brunhilda, Matilda, Quitúria, Fúria, Mizéria, Valéria, Flóra, Fauna ... ja ... odkedy som vás uvidel ... som najšťastnejším mužom na zemi! No a čo, že si medzi vami neviem vybrať. Pre teba, Fúria, mám určitú slabosť. Si hrdá žena. Ty, Brunhilda, sa vždy len potichu usmievaš. Mechtilda, Quitúria, Matilda, vy ste tri grácie. Valéria, tvoj šarm na mňa dýchol ešte skôr, než si prvý krát vošla do dverí. Flóra i Fauna, sestričky dvojičky, také ste pôvabné, že si vás jednu bez druhej predstaviť neviem. Ja ... chcem byť s vami ... v zdraví aj v chorobe, v opojení alkoholom aj v triezvosti, v bohatstve aj chudobe, v dobrom aj v zlom. Budeme sa tváriť, že sme si nevšimli, že Mizériu nespomenul...
V osemnástich očiach sa zaleskli slzy dojatia a potom Fero Mechtildu Janku pobozkal, pobozkal, pobozkal, pobozkal, pobozkal, pobozkal, pobozkal, pobozkal, pobozkal. Áno, aj Mizériu pobozkal. A zazvonil zvoniec. A rozprávky je koniec. Mohlo by byť, ale nie je. To len zazvonila Mechtidlina mama. Perspektívna Ferova svokra.
Zvyšok príbehu nech je priestorom pre vašu fantáziu. Janka ide odteraz písať radšej rozprávky. :D
THE END. KANEC. KONIEC.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára