OPTI vs. PESI

Deň ešte len začína, a už som sa stala svedkom vecí, ktoré ma priviedli k zamysleniu. Uvedomila som si, aké veľmi vzácne je stretnúť ľudí, ktorí prekypujú vďačnosťou. Takzvaných optimistov, občas možno aj idealistov. Povzbudzuje ma stretať ľudí vďačnejších, než som ja. Roztopí sa sneh, a oni sa tešia z teplého počasia, vraj, že jar sa blíži. Sú aj takí, ktorí radšej budú donekonečna hovoriť o strašnej čľapkanici, o tom, že to blogálne otepľovanie nás istotne čoskoro zničí, že majú mokro v topánkach, že takáto otrasná zima ešte nikdy nebola, alebo dokonca, že to asi súvisí s hospodárskou krízou :).

Veľmi dobre rozumiem, prečo tá vďačnosť zanecháva vo mne pozitívnejší dojem. Vďačnosť za nedokonalé veci znamená nádej. Tí ľudia musia tušiť, dúfať alebo veriť, že nie všetky veci, na ktoré kladie dôraz dnešná doba, sú naozaj dôležité. Alebo, že ich čaká niečo lepšie. Alebo jednoducho naozaj veria, že to, čo sa deje, nebude nakoniec také zlé, ako sa na prvý pohľad zdá. Že veci sa občas vyvinú celkom nečakane, a z toho, čo sa javilo katastrofou, vyjdú posilnení, povzbudení a úspešní. Tí pesimisti si vždy budú myslieť, že je to len popieranie reality, že by to optimisti neprežili, keby si priznali pravdu a skutočný stav vecí. Ale optimisti vedia svoje. Vedia, že deň bude presne taký, ako k nemu budú pristupovať. A hoci by možno žili vo vzdušných zámkoch a nedržali sa vždy tak celkom pri zemi, budú to práve oni, ktorí vám povedia "Mám sa fajn!" a bude to naozaj pravda.
A ja sa chcem mať fajn, skutočne fajn, spolu s nimi.

Obrázok je prevzatý zo stránky www.savagechickens.com