Kto druhému jamu kope ...

Nad životom býval zamyslený,
pred zrkadlom občas namyslený.

V kuchyni a v reštike zvykol všetko dať až do dna. Tanier aj pohár.
Čo sa týka zamestania, už dlho bol hrobár.
Mal sa viac učiť, to mu mama hovorila často.
On však sebavedomo riešil veci chľastom.

Platili mu za to, že kope.
A všetci vedeli, že preto slope.
Nad hrobom človeku príde všeličo na um.
Dôsledkom u neho bolo zájsť na rum.

Zapiť tie objavy, že všetko hnije ...
A že smrť príde skôr, keď človek pije ...
na to chcel zabudnúť.

Blázon. Na začiatku hrobár. Na konci blázon.
Mal polovtipný život. Väčšinu z neho prežil jednou nohou v hrobe.
Väčšinou však z neho nakoniec vyliezol po vlastných, ani truhlu nemuseli otvárať.
Až raz .. už nie. Prijali nového, mladého, ktorému sa tiež nechcelo učiť.
Kto druhému jamu kope .. tu to akosi neplatí .. alebo aspoň s časovým posunom ..
Taký mal život.
Padol až na dno. A z dna hlbšie už je len .. do hrobu.

P.S. obrázok som našla až po napísaní príspevku :).