Stručne by sme to mohli charakterizovať takto : jeden krivo čítal, druhý zle počítal, tretí zle diktoval, štvrtý videl zkríža, piaty sa všade ponáhľal až tak, že sa viackrát musel vrátiť a šiesty ešte poobede opravoval to, čo sa už o deviatej ráno ukázalo ako opravené ... Niektorými z týchto vyššie vymenovaných som ja sama, niektorými aj nie :).Myslím, že občas má dovolenka presne takéto následky. A poniektorým na dopracovanie sa do tohto mimózneho štádia postačil aj jedeň deň štátneho to sviatku, včera. Napríklad mne.
Naši vedoucí by na nás mali byť hrdí. Keď už nie preto, ako sa nám darilo, tak aspoň preto, že tam dnes nič nevybuchlo, ani sme nevyhodili všetky poistky, ani sme nevypli server, ani sme nevytopili susedov a dokonca sme sa napriek všetkým nezdarom i zdarom nevzdali bez boja a neušli sme skôr domov.
Vlastne, jeden telefonát s mojou šéfkou sa skončil slovami "Odvolávám co jsem odvolal a přikazuji, co jsem přikázal.", sprevádzaný výbuchom smiechu na oboch stranách, pretože to, čo platilo pred pol hodinou už zasa bolo úplne inak. Tak sme to poňali veselo, veď čo si budeme zúfať.. Nuž, zdá sa, že dnes sa veselosť a vtipnosť v našej firme vyřádila na všetkých frontoch .. aj v druhých líniách, aj v prvých. A tak to má byť. Aby sme stále vedeli, že aj tí v tých iných líniách sú len ľudia :). A občas vstanú hore zadkom, alebo im práca ide OD ruky. Šak sme šeci na jednej lodi, a priznajme farbu, ani jeden z nás nechce, aby sa potopila. Máme to tam predsa radi. A keďže sa o mojej robote dajú písať každú chvíľu také veselé blogy, na záver položím otázku : No nie je nám v tej práci skvele?
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára