Malé dievčatko sa ocitlo samé v uliciach mesta a potrebovalo prejsť cez veľkú, širokú cestu. Ešte nepoznalo semafór a tak sa na červenú smelo vydalo vpred v ústrety takmer istej smrti. Autá zastavovali, brzdy škrípali a jeden muž ju čo najrýchlejšie dobehol a pre istotu previedol bezpečne na druhú stranu. Malá odchádzala ohúrená pocitom vlastnej dôležitosti. Veď keď ona vstúpila na cestu, obrovské autá zastali, pretože v tej chvíli ona chcela prejsť, a ešte aj ten ujo si ju všimol a vyprevadil ju.
Bola príliš malá, aby vedela, že autá nezastavili preto, že má takú veľkú autoritu, alebo preto, že je dôležitá. Nechápala, že zastavili preto, že je SLABÁ a KREHKÁ.
Nezastavila ich jej moc a sila, ani vplyv, ale je krehkosť a zraniteľnosť.
Ona nesprávne chápala svoju hodnotu a celú situáciu si nesprávne vysvetlila. Nie jej hrdinostvo spôsobilo, že ju chceli chrániť, ale jej malosť a bezmocnosť. A viem, že presne pre to isté chce mňa chrániť môj Ocko.
P.S. Inšpirované kázňou z nášho kostola :)
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára