Kapitola 4. : Deväťhlavé žieňa

Mechtilda deväťhlavá intenzívnu prípravu na prvý pracovný deň začala činiť. 9 šálok na kávu prichystala, 9 čajových lyžičiek, kávu Velvet, Krönung, smeťovú Popradskú (to Fúria nemala vôbec žiadny vkus), Sensatione, Karo, Inku, Nescafe a Arabicu. Presne osem, pretože Fauna a Flóra mali všetko spoločné, a tak aj z káv mali najradšej Karo. Arabicu zvykla piť Mizéria, pretože si povedala, že keď už si ju NIKTO NIKDY nevšíma (alebo ju minimálne VŽDY VŠETCI ignorujú), aspoň im všetkým (deviatim) dvihne tlak. Škoďáčka. Ale šak hej, aj ten, kto sa má furt na hovno, potrebuje nejakú radosť. Mizéria vedela ako na to. A keďže si potrpela na čierno čierne (lebo šak ona bola taký ten EMOštýl), Arabica bola jedinou voľbou.
Fúriu to samozrejme vždy nasr..lo (to som zvedavá, koľkí z vás tam prečítali nasrdilo, lebo to som myslela :D - HA! - dôkazom sú dve bodky! A vy ostatní, hanba vám!). Srdiť niekoho sústavne furiózneho môže byť na živote ohrozujúce, najmä pokiaľ s ním máte spoločné srdce. A aby Fúria urobila naprotiveň značkovej Mizérii, pila "kafe" z B.O.P. Poprad. To fakt naštve. Obávam sa, že už aj v jednom odstavci oboje spomenúť a obe nazvať KÁVOU je opovážlivosť hodná opovrhnutia. Nuž, ale takto sa to stalo, a ja, hoci som autor, chcem realitu opísať verne, a tak musím. Prepáčte.

"Ešte by sa patrilo niečo milé novým kolegom priniesť, všimné", navrhla Brunhilda. Pri takýchto veciach má aj bežný človek často problém rozhodnúť sa, ale keď sa vám deväť vašich hláv začne priamo v potravinách hádať, to ešte len začína zábava. Nakoniec Mechtilda ako hlavná hlava rozhodla. "Všimné netreba, pretože aj tak si nás každý všimne." :). A bolo. O tom, že mala pravdu nikto z nás nepochybuje, ale nebudem o tom teraz písať, lebo veď chceme ešte aj piatu kapitolu, nie?

Ešte zbalila jednu čiernu očnú linku, 4-farebnú sadu očných tieňov, jednu maskaru, make-up. Sa asi divíte, že prečo len jednu, keď sa tu celý čas hráme na to, že všetkého musela mať deväť, však? Nuž, vysvetlenie príde čo nevidieť. Inak ja asi fakt nechápem ako spojenie "čo nevidieť" môže znamenať to isté, ako "o chvíľu". Vezmite si príklad : O chvíľu pôjdem do obchodu. Čo nevidieť pôjdem do obchodu. To sedí. Ale napríklad O chvíľu voľným okom, to si môžeš pozrieť pod mikroskopom... Hm. Ale vráťme sa späť do deja, aby sme niečo dôležité nezmeškali.

Po jednom kuse vyššie uvedených predmetov uznala Mechtilda za dôležité vziať pre prípad núdze. Pre prípad, že by v rannom zhone pozabudla na nejakú hlavu a tá by si miesto kriku a nervačenia vybrala variant tichej domácnosti. Aj Fúria totiž bude radšej mať miesto obľúbenej hnedej očnej linky čiernu, než žiadnu.

Čo si ešte treba vziať, keď človek ide prvý krát do práce?

PREZUVKY. A keďže mala deväť hláv, ale nohy dve, postačil jeden pár. Ale aký pekný! Aha.
Samozrejme, obrázok je len ilustračný. Každý vidí, že keby Mechtilda naozaj vyzerala takto, potrebovala by papúč dva páry...

Väčšina z nás vedie vnútorné dialógy, najmä vo chvíľach rozhodnutí o živote. Dialógy typu : "Tak rožok? - Alebo chlieb?", prípadne "Káva? - Čaj?", "S cukrom? - Bez cukru?", či dokonca "Čúrať - hneď? Čúrať za chvíľu?" (no niekedy sa proste človeku nechce, aj keď sa mu chce). Dialógy vnútorné zväčša nijako neovplyvňujú pohľad vášho okolia na vás. To prirodzene vychádza z označenia vnútorné, pretože sa odohrávajú vnútri. Fakt. Mechtilda, Matilda, Brunhilda, Quitúria, Fúria, Mária (jaj, vlastne Mária nie, to je susedova žena), Valéria, Fauna, Flóra a Mizéria boli však odsúdené na dialóg vonkajší. A to už vplyv na názor okolia malo. Ale o tom až nabudúce. Možno. Ak si to nerozmyslím. Rozmyslím? Nerozmyslím?