Úvodom piatej kapitoly skočíme priamo doprostred deja.
"To čo je?" vykríkol Fero. Mechtilda vchádzala automaticky sa otvárajúcimi dverami rádia, vlasy na hlavách prefúkol horúci vzduch, ktorý bránil zime vôjsť dnu do budovy. Konkrétne viali vlasy na ôsmych hlavách, iste si spomínate, že Matilda bola viac opitá, než ostatné. Ale aby filmový efekt situácie ostal zachovaný ... spomalený záber ... klapka ... ideme : Mechtilda vchádza, ôsmim hlavám vlasy rozfúka horúci vzduch a deviata sa nádherne zaleskne v ranných slnečných lúčoch.
Fero je vrátnik v rádiu. Po výkriku "To čo je?" uchvátený onemel v úžase a tupo zízal na blížiaci sa sen. Sen? Fero vždy sníval o háreme. Zamestnal sa ako vrátnik, pretože z predchádzajúcej roboty ho vyhodili. Minul strašne veľa orieškov. Nemal tam ťažký job, jeho úlohou bolo orieškami posýpať vynikajúce čokoládové zákusky. Problém bol v tom, že Fero mal odjakživa problém s dvojitým videním, a tak veľa orieškov išlo mimo, a keďže zamestnávateľ nechcel skrachovať, Fero musel odísť. V toto ráno bol prvý krát v živote za to vďačný. Pre menej chápavých : spojte si deväť hláv s dvojitým videním a túžbou po háreme. Sen sa mení na splnený sen. Ferov sen prechádzal okolo, čas sa zastavil, svet sa prestal točiť.
Úprimne povedané, Mechtilda plánovala prejsť okolo Fera celkom ľahostajne. Mala totiž plné hlavy iných vecí. "Zvládnem to dnes?" "Otočím sa na opätku." "Bojím sa! Strašne sa bojím!" "Túžim pracovať v rádiu." "Toto asi neprežijem."
Plná úvah sa krok za krokom blížila k tomu miestu. Opätky, rýchla chôdza, stres. A z ničoho nič nohy v lufte. (tu je opäť priestor pre spomalený záber :) ) Tabuľka s nápisom "Caution : WET FLOOR!" sa jej len tak mihla pred očami. Už už očakávala tvrdý dopad, keď prišiel mäkký dopad. Teraz zaznie romantická hudba - Mechtilda sa v celej svojej nádhere ocitla vo Ferovom náručí. Hľadel jej do očí. Sama nevie, ako to dokázal, ale dokonca ani Mizéria sa v tej chvíli necítila mizerne. Pár sekúnd, a už sa urýchlene dvihla na vlastné a odkráčala do štúdia. "Na posratého aj hajzel spadne," pomyslela si. Ale niekde vnútri ju čosi hrialo. A nebola to pálenka.
Aj Fera hrialo. U neho šlo o dvojitý efekt. Pálenka aj splnený sen. Sadol si, potriasol hlavou, uštipol sa. Všetko na svojom mieste. Dvihol telefón a zavolal na známe číslo.
"Psychiatrická ambulancia Dr. Vševeda, prosím?" ozvalo sa zo sluchátka.
"Dobrý deň, asi sa mi splnil sen," povedal Fero.
"Ako vám môžeme pomôcť?"
"Stretol som 18 dievčat v jednom, padli mi rovno do náručia, a ja pako som ich nechal odísť, všetky..." odpovedal zúfalo.
"Pán Háremský, na žarty nemáme čas! ... tút - tút - tút ...
"Ale veď ... počkajte! ..." ... tút - tút - tút ...
Tak, takto sa začal prvý pracovný deň našej hlavnej hrdinky.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára