Kapitola 2 : Deväťhlavé žieňa.

Janka vždy bola tak trochu tvrdohlavá nátura. Teraz sa to zdeväťnásobilo, takže jej odhodlanie vo veciach pre ktoré sa rozhodla, bolo takmer nezastaviteľné. Povedala si, že svoj údel vezme ako dar, a bude si hľadať prácu, kde to bude pre ňu výhodou. Deväť hláv sa ujednotilo na tom, že sa im chce, to viete, za týchto okolností sa nemôžete len tak bezhlavo vrhnúť do hociakého dobrodružstva...

Janka opäť vzala rozum do hrsti, opäť len obrazne, a opäť ju naštvalo, že si pri rozmýšľaní nemá ako hlavy podoprieť. Na nedostatku rúk sa nič nezmenilo. Alebo že by išlo o nadbytok hláv? Nič to za to, aspoň mala viac nápadov. Mohla by robiť napríklad telefonistku. Keby jej dali aspoň päť platov, nebolo by najhoršie. Alebo by mohla robiť toho človeka, ktorý sleduje strašne veľa monitorov so zábermi z kamier bezpečnostných systémov. Istotne by jej pozoronosti neušiel žiadny detail. Osemnásť očí viac vidí, než dve, no nie?

Lenže Janka vždy chcela robiť niečo výnimočné. A tak si poslala životopis do rádia. Hľadali dvojicu moderátorov do večernej talkshow o živote. Miesto ako stvorené pre ňu. V podstate by si ani nemuseli pozývať hostí. A tak milá Janka dala hlavy dokopy a spísala stručný životopis, opísala deväť dôvodov, prečo si nemôžu vybrať lepšie a poslala.

Musela zarobiť nejaké peniaze. Kŕmiť devať hladných krkov - žiadna malina. Keby človek jedol naozaj len vtedy, keď je brucho hladné, dalo by sa. Ale my koľkokrát jeme len preto, že by nám oči jedli. A keď vám chce jesť osemnásť očí, a keď vám deväť jazykov hovorí, že má chuť na sladké, a keď každá vaša hlava má svoje vlastné chúťky … Normálnemu človeku trvá 20 - 30 minút, kým sa pocit nasýtenia dostane z hlavy do žalúdka. Janka si nikdy nemohla byť úplne istá. Napr. V takej pizérke toto značne komplikuje situáciu. O výbere pitia ani nehovorím. Čo i len pomyslenie na tieto neustále spory jej spôsobovalo bolesti hláv. Asi netreba vysvetľovať, že obyčajná migréna je skutočným peklom na zemi, keď vám ostane na krku to, čo Janke. Nemôžete si proste šľahnúť deväť ibáčov, stále máte iba jeden žalúdok. Ale k medicínskym problémom sa dostaneme neskôr. Teraz späť k práci.

Ten job Janka dostala. Hamiždnému majiteľovi rádia sa zapáčilo ušetriť na výplatách. A tak ju pozval na osobný pohovor, reku, že radšej sa jej pozrie rovno do očí, aby zistil, či na to má. Keď sa stretli, zistil, že s tým pozeraním do očí to nebude také jednoduché … Nerobil si ale z toho ťažkú hlavu, zapáčilo sa mu, že ušetrí na výplatách (viď vyššie) a to bolo najdôležitejšie. Poslucháči sa Janke nebudú snažiť pozrieť do očí, bude len hlasom v ich ušiach. Bude moderátorkou talkshow, bude hosťom talkshow, bude pomocným moderátorom, a samozrejme vždy keď hodiny odbijú celú, prečíta správy, športové správy, predpoveď počasia, a všetky informácie zo Stelaservisu a pri tom všetkom vzbudí dojem, že jeho rádio rastie, rozvíja sa a má perspektívu, keď dokázalo prijať toľko nových zamestnancov. Ahá, ešte samozrejme natočí všetky reklamné jingle. Deväť hlasov, deväť rôznych hlasov, osem ušetrených platov, osem celých ušetrených platov. Bola to jasná vec. Big deal. Milému riaditeľovi bolo jasné, že ak každý jeho zamestnanec zmákne robotu za dvoch, ona zvládne za pätnástich. A tak jej ponúkol lukratívnu ponuku, prisľúbil, že z nej ešte spraví hviezdu, a keď všetkých deväť hláv prikývlo, podpísali zmluvu.

Janka však dostala zvláštnu úlohu. Vymyslieť si umelecké mená. Najlepšie originálne, záhadné, zaujímavé, pútajúce pozornosť. Také, ako Saifa, alebo Adela. Tu skončíme druhú kapitolu. Premýšľajte nad vhodnými pseudonymami, musí ich byť deväť, pretože hlava bez mena nikoho nezaujíma. A my predsa nechceme, aby sa niektorá z nich cítila odmietnutá alebo odsunutá na okraj spoločnosti.