Kapitola 6. : Deväťhlavé žieňa

Keď sa už Mechtilda spamätala z nemilého pocitu padania i z milého pocitu dopadnutia, a keď sa už Ferovi prestali chvieť ruky od nadšenia, začal sa jej prvý pracovný deň v rádiu. Vošla do štúdia a obzreli sa za ňou všetky hlavy. Sadla si za pracovný stôl a čakala na pokyny.

Vymyslíme si, že v rádiu pracuje aj niekto, ako správca mikrofónov. Nuž a tento človek sa dostal do problémov. Na display beží odpočítavanie keď tu kde sa vzal, tu sa vzal, on zistil, že má k dispozícii len osem mikrofónov. V danej chvíli naozaj nebolo času na hľadanie riešenia, a tak padlo rozhodnutie. Mizéria bude dnes mlčať. Škodoradostný úsmev Fúrie a nechápavé pohľady Fauny a Flóry potvrdili rozhodnutie, čas na display sa blížil k nule.

3 ... 2 ... 1 ... červená.

"Dobrý deň, z Rádia Chobotnica vás zdraví Mechtilda ... Brunhilda ... Matilda ... Quitúria ... Fúria ... xxxxxx (pár sukúnd ticha) ... Valéria ... Flóra ... Fauna! Vitajte! Na úvod dnešného rána si zahráme pesničku Čo bolí to prebolí a venujeme ju Mizérii."

Prvý vstup zvládnutý na jedničku.

Zabudla som spomenúť, že Ferovi sa prestali chvieť ruky aj preto, že spod stolíka (si myslel, že to je také tajné miesto), vytiahol potmehúdsky fľašku jemne voňajúcej tekutiny gaštanovej farby, po našom Bratislavské Brandy, a uhol si. A potom si uhol znovu. A potom ešte raz. A vtedy to prešlo. Ale to nebol dôvod neuhnúť si opäť. To len aby sme pochopili Ferovu mentalitu. Stálo by za úvahu, či sa mu ruky triasli zo zážitku s háremom alebo z nedostatku jemne voňajúcej tekutiny gaštanovej farby, po našom Bratislavkého Brandy, v jeho krvnom obehu. A možno by stálo za úvahu aj to, či ho z predchádzajúcej roboty vyhodili kvôli dvojitému videniu alebo kvôli zvyčajnému dostatku Bratislavského Brandy v jeho krvi. A možno by stálo za úvahu aj to, či tým dvojitým videním trpel naozaj odjakživa, alebo to bol len (vy)trvalý následok jeho bujarého životného štýlu. Zatiaľ sa nám hodí mať z Fera ako tak kladného hrdinu, preto budeme veriť, že dvojitým videním trpel odjakživa a keď si hrkol, videl štvormo.

Posmelený Fero vpálil do štúdia ako zmyslov zbavený. Zaostril (horko ťažko) a začal rátať. Jedna, dve ... osem ... jedenásť ... sedemnásť ... tridsaťpäť ... Potriasol hlavou. Rátal opäť. Zo smiechom vybehol von rovnako náhle ako vbehol dnu, vletel do svojej "kancelárie" a na telefóne vytočil redail. Skôr než sa na druhej strane ktokoľvek ozval, z plného hrdla povedal "Tu Háremský, ruším sedenie u Vševeda. Pochopil som, že dvojité videnie a alkoholizmus sú tým najlepším, čo sa mi v živote mohlo stať." Tút - tút - tút.

Mechtilda ľavou zadnou zvládla okrem ranného vysielania ešte natočiť pár jinglov, nahrať pár univerzálnych verzií predpovedí počasia. To sú také, ktoré v rádiách púšťajú bez ohľadu na názory meteorológov. Ako napríklad že bude polojasno až oblačno, miestami prehánky alebo dážď, na horách od 1500 metrov sneženie. Veriaci si v tom vždy nájdu kus pravdy a neveriaci si vždy vezmú dáždnik.

Padla, Mechtilda sa vychystala domov. Akoby bez povšimnutia, s predstieranou ľahostajnosťou, obišla Fera a jeho "kanceláriu". Fero narozdiel od nej ju nechal prejsť bez povšimnutia naozaj. Nebol taká sviňa, že by vedel niečo také zahrať, skôr to bolo tým, že od rána už veľa vody pretieklo Bratislavským korytom Dunaja a jeho krvným obehom sa preháňalo priveľa Bratislavského Brandy.
S hlavou na stole snívalo sa mu o strašne veľkej hromade orieškov. V tej hromade orieškov vo svojich snoch milý František ležal v objatí s háremom žien, ktorých bolo viac ako zŕn piesku na brehu mora. V skutočnosti nie, ale on mal ten pocit, pretože ich nevedel spočítať. Keď tu zrazu ako nočná mora, zjavila sa mu v sne neviditeľná Sonya, doterajšia veľmi žiarlivá, fiktívna, dnes už bývalá priateľka, ktorá rozumela všetkým slovám v slovníku, okrem slova bývalá.